Šumiacky Fotofest 2024 | Hostia

Eszter Halasi (HU)

Eszter Halasi je maďarská fotografka-samouk, momentálne žijúca v Anglicku. S vášňou pre zachytávanie zmysluplných momentov sa zameriava na deti, rodiny a životný štýl rómskeho etnika. Skrze svoj objektív sa snaží evokovať empatiu, spochybňovať zažité predstavy a oslavovať krásy života. Sústreďuje sa pritom na rozprávanie pútavých príbehov. „Chcela by som, aby moja práca bola obrazovou prechádzkou do podstaty ľudskej skúsenosti,“ vraví. Za svoju prácu získala Eszter Halasi niekoľko cien vrátane striebra a bronzu na súťaži Budapest Photo Awards a čestného uznania v medzinárodných súťažiach. Na maďarskej súťaži Hungarian Press Photo získala druhé miesto v kategórii portrét a ľudský portrét v roku 2021 a tiež druhé miesto v kategórii "Predstavenie spoločnosti" v roku 2023. V rokoch 2022 a 2023 bola nominovaná v prestížnej súťaži Portrait of Britain (portrét Británie), v roku 2023 potom na cenu International Women in Photo Award (medzinárodná cena pre ženy fotografky) a na Global Peace Photo Award (celosvetová cena mierovej fotografie). V tom istom roku stihla vyhrať cenu poroty v súťaži Made for Documentary a byť finalistkou v súťaži BCN-DH International Photo Festival.

Vystavujúci

Travellers a romská komunita v Británii

Ocenenia, publikácie, výstavy, kolekcie

shortlisted on : Portrait of Britain (2022) and ( 2023) , Global Peace Photo Award (2023) International Women in Photo Award 2023, Finalist at the BCN-DH International Photo Festival (2023), I won the Judge's Choice Award at the Made for Documentary Awards ( 2023).

Skupina 400 ASA (CZ)

Spolok 400 ASA založili fotografi: Karel Cudlín, Jan Dobrovský, Alžběta Jungrová, Antonín Kratochvíl, Jan Mihaliček, Tomki Němec a Martin Wágner. Sme skupinou priateľov hrdých na svoju profesiu, na dlhoročné archívy plné snímok z celého sveta a na nenahraditeľné skúsenosti, ktoré sme pri našej práci získali. Hoci si každý z členov zakladá na slobodnom prejave a na osobnej vízii či rukopise výpovede, vieme myslieť spoločne. Cítime výnimočnosť okamihov nášho životného času a tiež vlastnú potrebu zachovať o tom autentické svedectvo. Naše individuality spája záujem o klasické hodnoty fotografie bez ohľadu na žánre, ale spoločne sa zaoberáme prevažne dokumentárnou fotografiou. Nevymedzujeme sa voči iným prístupom k tvorbe, sme ale skôr konzervatívni, než sledujúci módne trendy. V snahe zúročiť dedičstvo českého dokumentu a jeho obrazovosť, ktorá z neho od počiatku robí svetový fenomén, by sme radi pokračovali a rozvíjali jeho tradíciu. Ako záruku kvalitnej práce a autentického svedectva ponúkame náš osobný a osobitý pohľad. Celkový stav vecí sa nemení zreteľne iba navonok, ale aj vo svojom vnútornom usporiadaní, emóciách a vzťahoch. K tomu veľkou mierou prispieva digitálna zmena sveta. Ak stratila jedinečnosť úloha kvalitných periodík bohatých na fotografie už s rozvojom televízneho vysielania, vnímanie fotografie o to viac ovplyvňuje neobmedzenosť internetu. O výnimočnosť pri zobrazovaní nevídaných podôb sveta profesionáli s fotoaparátmi nevyhnutne prichádzajú. O to viac však môže fotograf priniesť svedectvo o konkrétnych príbehoch a nahliadnuť do nich hlbšie za hranicu povrchnosti. Radi by sme posilňovali prestíž dokumentárnej tvorby jej kvalitou, ako aj prípravou fotografických kníh a výstav. Svojím spojením chceme posilniť nielen vlastnú prácu a vybudovať prestíž spolku 400 ASA, ale radi by sme prispeli k renesancii záujmu o dokumentárnu fotografiu. Skrátka, zdieľame potrebu znovu nachádzať uplatnenie pre cieľavedomé autorské zámery a s radosťou tak konať.

Vystavujúci

Lost Europe (Stratená Európa)

Ocenenia, publikácie, výstavy, kolekcie

Jan Mihaliček (CZ)

Fotografické začiatky Jána Mihaličku (1965) spadajú do doby pred rokom 1989. Fotografoval predovšetkým komunitu okolo československého skateboardingu a snowboardingu a od roku 1987 spolupracoval s niekoľkými samizdatovými projektmi. Od decembra 1989 pôsobil ako fotoreportér Lidových novín. Fotografoval nielen v Československu, ale aj v mnohých ďalších krajinách sveta. Po odchode sovietskych vojsk precestoval s Jaromírom Štětinom Afganistan, aby vytvorili sériu reportáží, ktorými ako prví odhalili dovtedy nepotvrdenú existenciu ruských zajatcov z afganskej vojny v Pakistane. Prvých humanitárnych ciest do vojnovej Juhoslávie a do Náhorného Karabachu sa zúčastnil s Nadáciou Lidových novín, z ktorej postupne vznikla rešpektovaná organizácia Človek v ohrození. V roku 1994 patril k členom prípravného tímu spravodajského časopisu Týden a bol jedným z jeho fotografov. Za reportáž zo zatopenej Ostravy v roku 1997 získal 1. cenu v súťaži Czech Press Photo. Na začiatku nového tisícročia prešiel do slobodného povolania a ako freelance fotograf pracuje dodnes. V súčasnosti sa zaoberá sociálnou tematikou ako fotograf aj ako kameraman. Voľnou fotografickou tvorbou rozvíja predovšetkým klasický čiernobiely dokument v duchu tradícií humanistickej fotografie.

Vystavujúci

Černobylská zátiší / Samoselky v černobylské zóně během COVIDu

Ocenenia, publikácie, výstavy, kolekcie

Slávka Sedlačiková (SK)

Narodila sa a žije v Bratislave, kde pracuje v štátnej správe. O fotografiu sa zaujíma od roku 2014. Má rada najmä čiernobielu dokumentárnu a street fotografiu. Blízka je jej najviac tvorba českých fotografov (J.Štreit, J. Koudelka, M. Luskačová, V. Kolář, D. Šperl, K. Cudlín, J. Pulicar a mnohí ďalší). Zúčastnila sa niekoľkých fotografických workshopov (M. Zajac, N. Economopoulos, A. Kratochvíl, A. Balco). "Fotografiu považujem za krásny univerzálny spôsob komunikácie s druhými i so sebou", vraví Slávka.

Vystavujúci

Výběr práce dvojnásobné vítězky fotomaratónu na Šumiackem Fotofestu

Ocenenia, publikácie, výstavy, kolekcie